Zoznam víťazov a finalistov

Iveta Štefančínová

Finalistka 2018

„Mám radosť z toho, že som obklopená mladými inteligentnými ľuďmi, mám radosť z fyziky, mám radosť zo žiakov.“

Významné úspechy

Medzinárodná olympiáda v experimentálnej fyzike

bronzová medaila
2018 Bielorusko

Medzinárodná vedecká olympiáda

postup na 2. výberové sústredenie

Iveta Štefančínová: „Keby ma to nebavilo, nevydržala by som učiť tak dlho.“

Prešovčanka Iveta Štefančínová učí fyziku na Gymnáziu Jána Adama Raymana v Prešove. Pani Štefančínová je ako z knihy s motivačnými citátmi. Nie snáď preto, že by za východu slnka meditovala v záhrade. Iveta Štefančínová je tým človekom, ktorého z vás chcú motivačné citáty urobiť. V tom najpozitívnejšom zmysle slova.

Pred ôsmou ráno nás víta na školskom dvore. So širokým úsmevom, nás vodípo schodiskách, učebniach, kabinetoch a so smiechom rýchlo rozpráva o všetkom možnom. „Učím od roku 2000 a toľkým aktivitám sa venujem od začiatku. Pravdaže okrem dvoch rokov, keď som bola na materskej. Teraz mávam krúžky v pondelok, vo štvrtok a v piatok. Vtedy je čas robiť aj nejaké väčšie pokusy, lebo na hodinách sa musíme venovať najmä učivu. Mám radosť z toho, že som obklopená mladými inteligentnými ľuďmi, mám radosť z fyziky, mám radosť zo žiakov.“

Na krúžku pracujú na projektoch, ktoré si žiaci vyberú

Okolo Ivety Štefančínovej panuje neustály ruch. Čiastočne ho tvorí ona sama, čiastočne pochádza od študentov, ktorí sa veľmi rýchlo naladia na rýchlu vlnu svojej učiteľky. Projekty, na ktorých na fyzikálnom krúžku pracujú nám ukazujú hrdo a s radosťou. Popod nohy sa nám preženie auto na vodíkový pohon, ktoré ovláda Karol Marinica. „Ten projekt som našiel v jednom časopise, zapáčilo sa mi to a rozhodol som sa, že sa spýtam pani učiteľky, či by sme to neskúsili postaviť. Súhlasila, takže sme ho postavili na krúžku. Je v mierke 1:10 a pretekali sme s ním na 6-hodinových pretekoch v Bratislave.“ Hneď vedľa je projekt, ktorý žiaci postavili na jednu z mnohých súťaží, do ktorých sa zapájajú. Čoskoro sa dozvedáme, že je to vákuová bazuka. „V rámci zadania sme mali zmerať maximálnu výstupnú rýchlosť. Lenže sme vyrobili až taký projektil, že sme ním urobili dieru do stropu a takisto sme si raz meraní nevšimli pani upratovačku, ktorá vyšla spoza stĺpa a nechtiac sme ju trafili,“ priznáva maturant Michal Pasierb.

Žiaci potrebujú vedieť, že sú šikovní

Na Ivete Štefančínovej je vidieť, že je na svojich študentov právom hrdá. Vysoké umiestnenia prinášajú aj z najprestížnejších medzinárodných súťaží. Tvrdí, že je dôležité, aby študenti o svojich kvalitách vedeli. „V minulosti, ešte keď som sama študovala, sme často počúvali, že všetci ostatní sú šikovní a talentovaní, len my nie. Ja sa žiakov snažím presvedčiť o tom, že to nie je pravda. Aj u nás je veľmi veľa dobrého – dokonca aj na svetovej úrovni,“ hovorí Iveta Štefančínová.
Aj to je dôvod, prečo sa žiakom venuje tak aktívne a s chuťou, myslí si riaditeľka školy Viera Kundľová: „So žiakmi pracuje veľmi tvorivo, veľmi rada reaguje na ich zvedavé otázky, ja si myslím, že svojím prístupom provokuje, uspokojuje ich záujem, podporuje prácu s talentovanými žiakmi, zapája ich do rôznych súťaží, častokrát končia na medzinárodnej úrovni. Je doslova zberateľkou úspechov a rôznych ocenení.“

Jej príklad motivuje žiakov

Fyzike sa v budúcnosti chcú venovať aj mnohí žiaci, ktorých pani učiteľka Štefančínová roky učí. Samuel Novák ju začal študovať na Univerzite v Edinburgu, ktorá patrí medzi 5 najprestížnejších európskych škôl. „Vždy nás podporovala, vždy sa snažila, aby sme chápali, čo robíme. Aj v rámci hodín aj v rámci krúžku. Chcel by som sa jej hlavne poďakovať za tie roky, keď sa mi venovala, aj za to, že bola ochotná byť s nami dlho v škole, aby sme boli dobre pripravení.“
Iných žiakov zas svojím pozitívnym prístupom priviedla k záujmu o pedagogickú profesiu. Na gymnáziu sme stretli bývalú žiačku pani učiteľky, Barboru Havrilovú, ktorá na univerzite študuje učiteľstvo fyziky a chémie. „Toto je malé gymnázium, takže som mala dobrý vzťah k učiteľom aj k škole. Všetci sme sa poznali a dobre sme vychádzali. Myslím si, že každý, kto študuje učiteľstvo, by sa veľmi rád vrátil učiť na svoju školu. Medzi ten istý kolektív učiteľov a do tých priestorov, kde sám prežil stredoškolské roky. Ja by som sa preto veľmi rada vrátila sem,“ hovorí Barbora.
„Mnohokrát sa stalo, že obohatiližiaci mňa, nie len ja ich. Ja im dávam možno vedomosti navyše, oni mne zas nové pohľady na svet. Keby to pre mňa nebolo také obohacujúce, asi by som to nevydržala robiť tak dlho,“ uzatvára Iveta Štefančínová.